Aktuálne:
Fotografie
akcií nájdete
vo fotoalbume







O psychohygiene

Osobnosť človeka tvorí emočné prežívanie , myšlienkové procesy, hodnotový systém a v neposlednom rade aj určité telesné potreby. Každý človek je teda jedinečný, unikátny. Tým ako myslí, cíti, po čom túži a ako koná. Pre všetkých ale platí: aby organizmus dlhodobo dobre fungoval ako celok , aj v nepriaznivých a zaťažujúcich podmienkach, všetky svoje systémy potrebuje chrániť, regenerovať, nechať občas odpočívať, umne využívať ich silu a potenciál. Konkrétne pre daného človeka. Toto všetko zabezpečí správna psychohygiena.

Slovo psychohygiena vytvoril psychiater Adolf Meyer a je odvodené od slova psyché z gréčtiny duša a a z mena gréckej bohyne Hygieia- bohyne zdravia a tiež čistoty- od toho odvodený názov vedného odboru zaoberajúceho sa zabezpečením a udržaním podmienok zdravia. V dnešnej rýchle a výrazne psychicky zaťažujúcej dobe sa skloňuje často, ale čo sa konkrétne skrýva za týmto pojmom, to už nám zvyčajne až tak jasné nie je. Pod pojmom psychohygiena , alebo ak chcete, duševná hygiena sa rozumie systém rád a postupov, ktoré vedú k udržaniu, prehĺbeniu a navráteniu psychickej rovnováhy, pohody, duševného zdravia, a následne aj adekvátnej výkonnosti a je nevyhnutnou podmienkou zachovania si aj telesného zdravia.

Rôzne udalosti v nás môžu vyvolať najrôznejšiu škálu emócií a pocitov - od smútku, frustrácie, sklamania, zlyhania, naplnenia, až po pocity obmedzenia, neschopnosti konať alebo stagnácie. Z dlhodobého hľadiska sa môže takýto stav podpísať pod vznik ľahších duševných neuróz alebo ťažších psychických porúch, ale i rôznych telesných chorôb, vtedy hovoríme o psychosomatickom ochorení. Duševná nerovnováha sa zhmotní do fyzickej choroby alebo bolesti a spúšťa kaskádu ďalších procesov, ktoré vedú k narušeniu pohody a zdravia.

Ako ale postupovať a aké rady dodržiavať pre správnu psychohygienu? Neexistuje presný univerzálny návod a postup, pretože, ako som už vyššie spomínala, každý z nás je iný. A namiesto nejakých konkrétnych pravidiel, je na prvom mieste, nájsť si takú cestu životom, aby vás život bavil a cítili ste sa v ňom príjemne. Všeobecne ale môžeme spomenúť určité oblasti, na ktoré by sme pri našej osobnej duševnej hygiene určite nemali zabúdať.

Správny odpočinok
Naučiť sa rozpoznať, kedy je únava taká, že potrebujeme „vypnúť“ , nie je ľahké. Veľa ľudí prepína svoje sily až k úplnému vyčerpaniu, čo vedie k vyhoreniu, strate psychického aj fyzického zdravia. Ako u detí, aj u dospelých je zdravé naučiť sa ísť spať približne v rovnakom čase, najviac regenerujúci spánok je podľa výskumov do polnoci. Dĺžka spánkového cyklu má byť dostatočná a pred spaním platí, že by sme sa nemali rozrušovať, prejedať a aktívne riešiť problémy. Dve hodiny pred spaním brať už ako čas relaxačný a prípravný na spánok. Existujú aj pravidlá spánkovej hygieny, môžete si ich prečítať aj na našej stránke. Pod odpočinkom sa rozumie ale nielen spánok, ale aj postupy, ktoré uplatňujeme behom dňa. Platí, že po každej hodine intenzívnej duševne náročnej práce je potrebných aspoň 5 minút na relaxáciu. Či to bude predýchanie pri otvorenom okne, alebo prechádzka mimo kancelárie , precvičenie ako pri rozcvičke v škole. U ľudí pracujúcich fyzicky, tiež možnosť zastavenia sa, zavretie očí a krátka relaxácia od hluku a podnetov.

Životospráva
Vyvážená strava je základ správnej výživy, je reprezentovaná výživovou pyramídou. Základ tvoria obilniny, ryža, cestoviny, strukoviny, celozrnné pečivo a orechy. Nad tým je ovocie a zelenina, mäso a mlieko a výrobky z mlieka a vrchol tvoria tuky a sladkosti. Nevhodná strava je zodpovedná podľa WHO až za 40 percent civilizačných ochorení.

K správnej životospráve patria aj stravovacie návyky, t.j. nezabúdať na raňajky, dôležitá je pestrosť, striedmosť, dostatok času pri jedení, kvalita potravy, prostredie a dostatočný pitný režim.

- vyváženie telesnej a duševnej aktivity - to jednoducho znamená ,že človek pracujúci duševne, sedavým spôsobom by to mal vo voľnom čase vyvážiť fyzickou aktivitou ( šport, prechádzky, práca v domácej dielni, záhrade) a naopak, fyzicky pracujúci relaxovať posedením s priateľmi, pri dobrej hudbe, knihe, filme.

Dostatok pohybu totiž je dôležitý nielen pre udržanie si váhy, fyzického zdravia ,ale je aj prevenciou mnohých duševných porúch a nástroj na uvoľnenie psychickej záťaže. Každý by si mal nájsť aktivitu, ktorá ho bude baviť a prinášať radosť.Trávenie voľného času a organizácia aktivít – toto je potrebné pestovať v rodine už od detstva.

Záujmy a koníčky - okruh priateľov, spoločenské aktivity, životné postoje, umenie, tvorenie, literatúra.

Dostatočná asertivita – ako základ prevencie sy vyhorenia- stavu úplného telesného a duševného vyčerpania po období veľmi náročného pracovného zaťaženia s výrazným emočným zainteresovaním ( zapálenie na úkor vlastného zdravia môže nakoniec zhorieť)

Sebarozvoj – práca s talentom, silnými stránkami a nadaním, ale aj s geneticky, prostredím a výchovou danými nedostatkami.

Sebavýchova – autoregulácia, relaxácia, regulácia emócií, aktívne riešenie situácií, koncentrácia a meditácia.

Sebaspoznávanie
Je nutné poznať samého seba a vedieť, čo mi škodí a čo mi pomáha. K tomu slúži proces uvedomovania si vlastných činností, myšlienkových pochodov a emócií, sebareflexia, introspekcia( pozorovanie seba samého) ,aj sebaspoznávanie prostredníctvom iných.

Nemá zmysel riadiť sa zaručene efektívnymi postupmi, do ktorých sa musíme nútiť. Duševná hygiena je dynamický proces, ktorý sa vyvíja, našimi skúsenosťami, životnými udalosťami, stratami, spoločnosťou, prostredím a je lena len na každom človeku ako potenciál správnej psychohygieny využije.

MUDr. Alžbeta Malejčiková
psychiater




Dg.: Mentálna anorexia

Mentálna anorexia je popri mentálnej bulímii jednou z najčastejších, a pre svoj chronický priebeh a závažné somatické, psychické i sociálne dôsledky i jednou z najzávažnejších chorôb dospievajúcich dievčat a mladých žien. Preto i liečenie týchto chorôb spadá do multidisciplinárneho prístupu špecialistov z odboru psychiatria, psychológia, somatická medicína, príp. endokrinológia.

Napriek zdanlivej odlišnosti vychudnutých anorektických dievčat a žien sú si mentálna anorexia a mentálna bulímia veľmi podobné. Obe poruchy spája strach z priberania, z tučnoty a nadmerná pozornosť venovaná vlastnému vzhľadu, vlastnej dokonalosti. Povedali by sme, že ide o istý povahový perfekcionizmus, ktorý sa premieta do kontroly vlastného tela, kedy sa citlivo vníma každý gram navyše. Túto túžbu po štíhlosti by sme mohli nazvať aj „fóbiu z nadváhy“. Pacientka sa neustále zaoberá tým, ako vyzerá, koľko váži a táto sústredenosť na samú seba, tento ponor do vlastných komplexov a zaznamenávanie nedokonalostí, jej bráni venovať sa prirodzenému rozvíjaniu sociálnych vzťahov, priateľstiev, bráni jej byť prirodzene spoločenskou.

Prehnaná kontrola jedla: jeho kvality, množstva, rovnako ako výberovosť v jedle, teda celkové odmietanie jedál s minimálnym obsahom tuku a cukru až na hranicu vyhladovania, vedie k podráždenosti, náladovosti a plačlivosti. Tieto psychické rozlady spravidla časom nadobudnú vážny a hlboký rozmer, častú vedú k rozvratu rodinných a priateľských vzťahov u pacientky a následným pocitom nepochopenia a osamelosti.

Pretože prirodzená túžba po jedle je násilne potlačená a výživa tela extrémne zredukovaná, túžba po jedle sa vlastne vystupňuje a vedie často k nekontrolovateľnému, záchvatovitému prejedaniu. Asi u jednej tretiny prípadov mentálnej anorexie sa časom rozvinie mentálna bulímia s normálnou telesnou hmotnosťou. Dalo by sa povedať, že túžba po jedle tu zvíťazila, avšak presadila sa vo forme škodlivých rituálov. Medzi ne patria predovšetkým:

  • záchvatovité prejedanie,
  • opakované neprimerané kompenzačné správanie (vyvolané zvracanie, zneužívanie a nadužívanie laxatív, ako aj diuretík),
  • telesné cvičenie v nadmernom množstve (špeciálne po jedle).
Mentálna anorexia sa vyvíja pomaly, dalo by sa povedať plíživo a nenápadne. Spravidla ide o snahu dievčaťa upraviť si váhu, túžbu schudnúť doslova pár kg, čo spravidla aj rodičia dievčaťa vnímajú pozitívne. Preto sa mentálna anorexia týka dievčat v pubertálnej a adolescentnej fáze vývoja, menej sa dotýka žien vo fáze fyzickej zrelosti.

Niekedy impulzom k chudnutiu môže byť vypočutá kritická pripomienka k váhe či proporciám dievčaťa a tá spustí lavínu spomínaného anorektického správania. Jeho výrazným znakom je porucha vnímania telesných proporcií, čo vedie k chudnutiu a pocitom tučnoty aj vtedy, keď už telesné proporcie poukazujú na vychudnutosť. Toto mylné vnímanie vlastnej telesnej schémy je však nekorigovateľné, tendencia chudnúť, resp. udržiavať si nízku váhu nie je rozumom a dohováraním ovplyvniteľná.

V našom Psychosociálnom centre máme s liečením mentálnej anorexie i mentálnej bulímie bohaté terapeutické skúsenosti. V terapeutickom procese spravidla aplikujeme kombinovaný prístup, založený na vyhasínaní negatívnych obsedantných rituálov stravovania so súbežným posilňovaním prospešných a žiadúcich foriem životosprávy. Kľúčová je zmena vzťahu pacientky k sebe samej, preto pracujeme na posilnení pozitívneho sebahodnotenia, na celkovom formovaní sebavedomia a pozitívnej životnej filozofie. Úspešnosť terapie je však podmienená včasným zásahom odborníkov do anorektického spôsobu prežívania a správania - čím skôr s liečením začneme, tým lepšie a trvalejšie výsledky môžeme dosiahnúť.

Preto odporúčame rodičom a blízkym, i samotným pacientkam, aby trápenie s chorobou, ktoré na oboch stranách pociťujú, neriešili sami – choroba si vyžaduje odborný prístup a špecifické metódy liečenia. Nenechajte sa ovplyvniť presviedčaním pacientky, že „to má vo svojich rukách“ a postupne priberie - nedočkáte sa. Medzitým prejde niekoľko mesiacov, choroba nadobudne chronický rozmer a začnú sa prejavovať vážne dôsledky kachexie, ako sú:
  • vypadávanie vlasov, narušená výživa kože (pokožka suchá, šupinatá, zbavená kolagénu),
  • amenorhea a oneskorenie vývinu,
  • deficit minerálov (najmä magnézia a kalcia) a opuchy nôh,
  • zápalové procesy tráviaceho traktu,
  • poškodenie chrupu žalúdočnými kyselinami, a iné.
Najzávažnejšie sú však psychické poruchy, ktoré mentálnu anorexiu sprevádzajú: dochádza k oslabeniu procesov sebakontroly a sebaovládania, k náladovosti, podráždenosti, impulzivite. Spôsob života a negatívne sebahodnotenie vedie k strate sebavedomia, k sociálnej neistote, ba až k osamelosti.

Toto sú závažné dôsledky choroby, ktoré môžu natrvalo deformovať psychický vývin dievčaťa. Aby sme neboli ako rodičia pasívnymi obeťami chorobného procesu, ktorý číha na naše dieťa, snažme sa predchádzať tejto civilizačnej chorobe a nezdravému spoločenskému trendu po fyzickej dokonalosti ako výhradnému kritériu uplatnenia osobnosti.

Preto rozvíjajme zdravé sebavedomie dieťaťa a pocit vlastnej hodnoty, podporujme jeho vlastné talenty a schopnosti, učme dieťa ventilovať emočný stres športom, zdravým pohybom, prejavujme dieťaťu obdiv k jeho schopnostiam a dosiahnutým výsledkom, prejavujme mu lásku.

Ponúkajme mu hodnoty, o ktoré sa sami v živote opierame.

Spracovala: Mgr. Gabriela Lukáčová

Tvorba a správa webstránky: 247.sk s r.o.